Kedy je azbest škodlivý?

Ak vás čaká rekonštrukcia domu postaveného povedzme pred vyše 30 rokmi, natrafiť môžete na na stavebné materiály obsahujúce azbest, ktoré predstavujú zdravotné riziko. Neznamená to však, že prvý kontakt s azbestom pre vás automaticky musí znamenať zdravotné problémy. Keďže táto anorganická látka bola v stavebníctve mimoriadne obľúbená, v mnohých starých stavbách aj na našom území sa ešte stále vyskytuje, oplatí sa vedieť, kedy je azbest skutočne škodlivý a ako sa prípadne chrániť. 

Čo je azbest, kde sa používal a kde sa s ním stretnete aj dnes?

Azbest je prírodný minerál tvorený vláknitými kryštálmi, ktorý sa v minulosti široko využíval v stavebníctve a priemysle pre svoje výnimočné vlastnosti, ako sú tepelná odolnosť, schopnosť izolovať a vysoká pevnosť. Okrem jedinečnej kombinácie vlastnosti bol ešte navyše aj lacný, takže jeho masové rozšírenie bolo len otázkou času. Napríklad už v roku 1901 boli patentované azbestocementové dosky nazvané eternit, ktoré si svoje uplatnenie našli najmä ako strešná krytina. Eternit totiž vynikal ako nehorľavý, ľahký, pevný a zároveň aj cenovo dostupný materiál, do tej doby žiadne iné strešné krytiny takúto kombináciu vlastností neponúkali. 

Azbest si svoje uplatnenie našiel v rôznych stavebných materiáloch a odvetviach priemyslu, od strešných krytín a izolácií, cez potrubia až po brzdové obloženia a ochranné odevy s protipožiarnou úpravou. Masová produkcia azbestových stavebných materiálov a ich použitie sa výrazne rozšírili začiatkom 20. storočia a až do druhej polovice 20. storočia sa tešili mimoriadnej obľube, pričom azbestové stavebné materiály sa vo veľkom vyrábali aj vo vtedajšom Československu. 

Za vrchol zlatého obdobia azbestu môžeme považovať rok 1977, kedy až 25 krajín vyrábalo takmer 4,8 milióna ton azbestových produktov ročne a 85 ďalších krajín vyrábalo na úrovni tisícov ton ročne. Dnes a už paradoxne považuje azbest strašiaka, v súvislosti s jeho odstránením môžete využiť aj dotáciu z programu Obnov dom. Napríklad, ak sa rozhodnete vymeniť starú eternitovú strechu za novú plechovú krytinu. 

Biely, modrý aj hnedý azbest – aké sú medzi nimi rozdiely?

Pre úplnosť dodajme, že nie je azbest ako azbest. Toto označenie, ktoré mimochodom pochádza z gréckeho výrazu „sasbestos“, čo znamená neuhasiteľný, čo charakterizuje neporaziteľnosť materiálu pred intenzívnym teplom. Azbest zahŕňa skupinu šiestich prírodných vláknitých silikátových minerálov, ktoré sa delia na dve hlavné kategórie: serpentínový azbest (chryzotil) a amfibolový azbest (krocidolit, amozit, antofylit, tremolit a aktinolit). Chryzotil, známy aj ako biely azbest, je najčastejšie používaným typom a tvorí približne 95 % všetkého komerčne využívaného azbestu. 

Amfibolové azbestové minerály, najmä krocidolit (modrý azbest) a amozit (hnedý azbest), sú dokonca považované za ešte nebezpečnejšie z pohľadu zdravia, a to kvôli ich ostrejšej a pevnejšej štruktúre vlákien.

Drobné čiastočky azbestu sú pohromou najmä pre pľúca

Prečo je azbest škodlivý?

Povedomie o škodlivosti azbestu je v súčasnosti veľmi rozšírené aj medzi laickou verejnosťou. O to viac, že aktuálne je možné na likvidáciu azbestu, resp. rekonštrukciu eternitovej strechy, využiť dotáciu z programu Obnov dom. Ak ste doteraz s likvidáciou azbestu otáľali, tak teraz už naozaj niet načo čakať a azbestu sa môžete zbaviť za veľmi výhodných podmienok. 

Ak by sme robili anketu o škodlivosti azbestu, tak na otázku o jeho škodlivosti by vám kladne dnes už odpovedal snáď každý, hoci detailnejšie vysvetlenie, v čom spočíva, už mnohým tak zrejmé nie je. Ak sa chceme na potenciálne riziká vyplývajúce z používania azbestu pozrieť naozaj detailne, nemôžeme začať inak ako jeho bližšou charakteristikou. 

Okolo nebezpečnosti azbestu aj dodnes kolujú medzi ľuďmi rôzne mýty. Stále môžete naraziť na rôzne celkom mylné tvrdenia, ako napríklad, že azbest produkuje žiarenie alebo nebodaj obsahuje rôzne jedovaté chemikálie. Z tohto pohľadu je ale azbest neškodný, pretože aj v prípade vystavenia tomuto materiálu vám nebude vám hroziť ochorenie z ožiarenia alebo nebodaj otrava. 

Zdravotná závadnosť azbestu spočíva predovšetkým v tom, čo obsahuje. Pri výrobe azbestových stavebných prvkov sa totiž používal fylosilikátový minerál chryzotil, ktorý mu dodával nielen požadované vlastnosti, ale tiež dôležitú negatívnu vlastnosť, konkrétne schopnosť prenikať do tkanív ľudí a živočíchov. Problémom sú teda tenké vlákna chryzotilu (najčastejší typ), ktoré svojím tvarom pripomínajú malé ihličky a vyznačujú sa nízkou rozpustnosťou v tekutinách, čo znamená, že ľudské telo sa ich nedokáže zbaviť obrannými reflexmi. Asi si už viete domyslieť, čo dokážu takéto drobné vlákna napáchať v prieduškách, pľúcach či hrtane, a to najmä po dlhodobej a opakovanej expozícii. 

Ako a kedy azbest škodí? 

Škodlivosť azbestu primárne súvisí s inhaláciou jeho mikroskopických vlákien. Nejde však o jediný spôsob, ako dokážu produkty s obsahom azbestu ohroziť vaše zdravie. Z tohto pohľadu rozlišujeme tzv. primárnu a sekundárnu expozíciu. 

Pri primárnej expozícii ide o priame ohrozenie napríklad v dôsledku rozpadávajúceho sa materiálu obsahujúceho azbest, ktorého čiastočky sa uvoľňujú do ovzdušia. Tieto vlákna sú drobné a ľahké, preto je napríklad problém, ak sa vo vašom susedstve rozpadáva eternitová strecha. V takom prípade môže vietor zaviať drobné vlákna chryzotilu aj k vám na pozemok. Iným príkladom primárnej expozície je likvidácia stavebného materiálu s obsahom azbestu bez ochranných pomôcok, prípadne jeho spracovanie. Tieto vlákna stačí vdýchnuť, prípadne nechtiac skonzumovať a postupne si začnete zarábať na problémy. 

Azbestové vlákna dokážu v pľúcach spôsobiť pohromu

Ako je to v prípade pľúc? Na bunkovej úrovni azbestové vlákna interagujú s rôznymi typmi buniek v pľúcach, vrátane epitelu a makrofágov. Tieto interakcie spúšťajú komplexné kaskády zápalových a oxidačných procesov. Dlhodobá prítomnosť vlákien v pľúcnom tkanive vedie k chronickému zápalu, fibróze a potenciálne k malígnej transformácii buniek, ktorá zas môže viesť k vzniku rakoviny. Aby toho nebolo málo, tak pretrvávanie azbestových vlákien v tele môže viesť k ich migrácii do iných orgánov, najmä do pohrudnice, kde môžu spôsobiť vznik mezoteliómov.

Najväčším strašiakom je pochopiteľne primárna expozícia, pričom vo všeobecnosti je problematické dlhodobé a pravidelné vystavenie drobným čiastočkám v ovzduší. Okrem nej však existuje aj tzv. sekundárna, ktorá ohrozuje napríklad vašich kolegov alebo osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Ide o prípady, kedy sú škodlivé vlákna zachytené na odeve alebo obuvi, pričom takto kontaminovaný odev jednoznačne predstavuje zdravotné riziko. Toto je ale možné prakticky úplne eliminovať používaním vhodných ochranných prostriedkov.

Zostáva zodpovedať otázku, kedy je azbest škodlivý. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak aj náhodou narazíte na azbest, nemusíte hneď prepadávať panike. Pevné materiály, pri ktorých je riziko uvoľňovania azbestových vlákien pomerne malé, ak sa využívajú v súlade s ich pôvodným určením, nepredstavujú zásadné a priame ohrozenie zdravia. To nastane až vtedy, ak by ste sa azbestové panely rozhodli rezať, prípadne by dochádzalo k ich deformácii. 

Väčším problémom sú tie azbestové produkty, ktoré sú mäkšie a majú tendenciu drobiť sa, prípadne vplyvom času došlo k ich degradácii. Môže ísť napríklad o rôzne nátery, izolačné dosky, tesnenia alebo napríklad aj eternitovú strechu, ktorá má svoju životnosť už dávno za sebou a vplyvom počasia dochádza k jej čoraz väčšej degradácii. V takýchto prípadoch nezostáva nič iné, ako sa zdrojov azbestu čo najskôr zbaviť, prípadne obmedziť únik azbestu ochranným náterom alebo iným opatrením. Pri manipulácii s azbestom je zas potrebné chrániť nielen dýchacie cesty, oči a ústa, ale aj kompletný odev. 

Konkrétne vplyvy azbestu na ľudské zdravie

Dlhodobá a pravidelná expozícia azbestu je preukázateľne spojená s niekoľkými závažnými ochoreniami dýchacieho systému. Neznamená to však, že ochoriete hneď ako sa ocitnete v kontaminovanom prostredí. Zákernosť ochorení spôsobených azbestom spočíva aj v tom, že si na ne pokojne počkáte aj niekoľko rokov či desaťročí. To či ochoriete napokon záleží od viacerých faktorov, je dokonca preukázané, že u fajčiarov je riziko vzniku pľúcnych ochorení zapríčinených azbestom ešte výrazne vyššie ako u nefajčiarov. Aké ochorenia vám teda hrozia? 

Azbestóza je chronické ochorenie pľúc charakterizované postupným zjazvením pľúcneho tkaniva. Vzniká v dôsledku dlhodobej inhalácie azbestových vlákien, ktoré spôsobujú zápal a fibrózu v pľúcach. Latentná doba, teda obdobie medzi expozíciou a rozvojom prvých symptómov, môže byť 20 až 40 rokov.

Rakovina pľúc je ďalším závažným zdravotným rizikom spojeným s expozíciou azbestu. Azbest je klasifikovaný ako známy ľudský karcinogén skupiny 1A podľa Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny (IARC). 

Mezotelióm, zriedkavý a agresívny typ rakoviny, ktorý postihuje výstelku pľúc (pohrudnicu) alebo brušnej dutiny (pobrušnicu), je takmer výlučne spojený s expozíciou azbestu. Toto ochorenie má veľmi zlú prognózu s mediánom prežitia približne 12 mesiacov od diagnózy.

Zostáva dodať, že okrem pľúcnych ochorení sú ale azbestové vlákna rizikom aj pre vznik ochorení úst a hrtana, riziká spojené s vdychovaním čiastočiek tohto materiálu preto určite netreba brať na ľahkú váhu, dokonca ešte aj dnes je podľa súčasných odhadov azbest každoročne príčinou úmrtia vyše 90 tisíc ľudí po celom svete.

Starej eternitovej strechy sa teraz oplatí zbaviť

Azbest má aj nepriaznivé environmentálne vplyvy

Azbest nepredstavuje riziká iba pre ľudí, ale aj pre prírodu. Navyše, nie je možná jeho recyklácia (technologicky je ale možné jeho zneškodnenie) a jeho nakladanie ako s nebezpečným odpadom si vyžaduje špeciálne opatrenia. 

Kontaminácia pôdy a vody azbestom predstavuje závažný environmentálny problém s dlhodobými dôsledkami. Azbestové vlákna sa síce v menšej miere môžu uvoľňovať do pôdy aj vody z prirodzených zdrojov, no častejšie pochádzajú z ľudských aktivít, vrátane ťažby, spracovania a používania azbestových produktov. V pôde môžu azbestové vlákna pretrvávať po desaťročia, čo môže viesť k postupnej a dlhodobej kontaminácii. 

Vplyv azbestu na ekosystémy je komplexný a nie je plne preskúmaný. Azbestové vlákna môžu byť absorbované rastlinami, čo potenciálne vedie k vstupu do potravinového reťazca. Vo vodnom prostredí môžu azbestové častice ovplyvňovať kvalitu vody a zdravie vodných organizmov. Dlhodobá perzistencia azbestu v životnom prostredí znamená, že jeho negatívne účinky môžu pretrvávať aj dlho po ukončení jeho používania. Tento problém je obzvlášť relevantný v oblastiach s historickou ťažbou a spracovaním azbestu, kde kontaminácia môže pokrývať rozsiahle územia a vyžadovať si nákladnú sanáciu.

Azbest a legislatíva

Európska únia zaviedla komplexný legislatívny rámec na reguláciu azbestu s cieľom chrániť zdravie ľudí a životné prostredie pred rizikami spojenými s týmto nebezpečným materiálom. 

Zákaz azbestu v EÚ

Základným kameňom regulácie azbestu v EÚ je Smernica 1999/77/ES, ktorá od 1. januára 2005 zakazuje uvádzanie na trh a používanie všetkých foriem azbestu vo všetkých členských štátoch EÚ. Tento zákaz sa vzťahuje na chryzotil (biely azbest), ako aj na všetky ostatné formy azbestu. Smernica 2003/18/ES ďalej rozšírila tento zákaz na ťažbu azbestu, jeho výrobu a spracovanie výrobkov obsahujúcich azbest. 

Smernica 2009/148/ES o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom azbestu pri práci stanovuje minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov pred zdravotnými rizikami vyplývajúcimi z expozície azbestu. Zvlášť dôležité je stanovenie limitnej hodnoty expozície a času expozície, rovnako ako aj ďalšie povinnosti zamestnávateľov súvisiacich s posudzovaním rizík s ohľadom na zdravie zamestnancov. 

Snahy EÚ v tomto smere nepoľavujú a minulý rok bola schválená aj smernica, ktorá tú predchádzajúcu upravuje a dopĺňa. Prináša zníženie limitných hodnôt azbestu a zavádza presnejšie spôsoby merania expozície azbestu. Novinkou sú tiež požiadavky na povinné školenia pracovníkov prichádzajúcich do styku s azbestom a sprísnili sa tiež požiadavky na krátkodobú prácu s azbestom. Na záver len dodajme, že cieľom EÚ je posilniť energetickú obnovu budov, ktorej výsledkom by mohla byť aj obnova 35 miliónov budov s obsahom azbestu, a to už do roku 2030. 

Predpokladáme preto, že dotačný program Obnov dom nebude ojedinelou iniciatívou, ktorá umožní čerpať dotáciu na úkony spojené s bezpečným odstraňovaním a likvidáciou azbestu.