Zdielať

Ako stavali strechy Rimania?

Zaujímavosti

Zaujímavosti
Ako stavali strechy Rimania?

Rimania boli v mnohých oblastiach pokrokoví a bezpochyby to platí aj o architektúre a stavebníctve. Klenby, kupole aj zastrešenia veľkých formátov, to všetko Rimania obdivuhodne zvládali. Pozrime sa, akým spôsobom stavali strechy.  

Rímska architektúra a stavebníctvo stáli za zrodom mnohých významných stavieb. Rôzne akvadukty, amfiteátre ako napríklad Koloseum či početné kúpeľné stavby sú právom považované za architektonické klenoty. Rimania na stavbu používali rôzne materiály, ako bolo drevo, kamene či slama.

Skutočne majstrovské diela vznikali najmä od obdobia, kedy sa začal využívať mramor, tehly a odolné strešné krytiny. Rimania neskôr pomocou vápna, piesku a drvených kameňov vyrábali aj betón, vďaka ktorému vzniklo množstvo monumentálnych stavieb. Hoci najskôr bol betón využívaný najmä na spevňovanie tehlových múrov, vďaka tomuto materiálu sa neskôr naplno začalo so stavbami kupol a veľký rozmach zažíva aj pálená strešná krytina

Betónová kupola zdobí aj Panteón v Ríme

Snáď najžiarivejším príkladom použitia betónu v Rímskej ríši je Panteón, ktorý bol dokončený približne v roku 122 nášho letopočtu. Jedna z najvýznamnejších pamiatok Ríma sa môže popýšiť najväčšou kupolou na svete vyhotovenou z nevystuženého betónu. Okrem toho bol betón Rimanmi využívaný aj na stavbu oblúkov, ktoré sa stali charakteristickým stavebným prvkom tohto obdobia.

Kupola Panteónu v Ríme je doslova úchvatná

Rimania dokázali postaviť veľmi odolné strechy

Rimania vynikali aj pri konštruovaní väzníkových striech, ktoré sa využívali na zastrešenie obchodných stavieb, skladov a vojenských budov. Stavali väzníky s relatívne jednoduchou konštrukciou, ktorá ale streche dodávala pevné základy a zároveň umožňovala ja preklenutia veľkých priestorov. 

Na stavbu strešnej konštrukcie sa využívalo výberové drevo, ktoré bolo zárukou relatívne dlhej životnosti. Väzníkové trámy a šikmé drevené vzpery vytvorili kostru strechy, na ktorú sa následne pribíjali krokvy. Zaujímavé je, že Rimania často využívali prečnievajúce laty strechy na ochranu múrov pred dažďom a ďalšími poveternostnými vplyvmi.

Kamenné strešné krytiny

Rimania na pokrývanie striech používali viacero rôznych materiálov. V skoršom období to bol predovšetkým kameň. Krytina z kameňa pozostávala z tenkých vrstiev kamenných dlaždíc, ktoré museli byť precízne opracované tak, aby mali rovnaké rozmery. Kamenné dlaždice sa následne upevňovali na podkladovú konštrukciu vyhotovenú z drevených trámov. Pozoruhodný je aj spôsob upevnenia. Každá kamenná dlaždica je totiž navrchu vybavená dierou, ktorou prechádzal dlhý klinec, ktorým bola upevnená k strešnej konštrukcii.

Opracovanie kameňa na toto použitie si vyžadovalo pomerne veľa času. Takáto strešná krytina bola síce odolná, no zároveň bola aj ťažká. Z dochovaných záznamov vyplýva, že na pokrývanie striech sa najviac využíval pieskovec. Strecha tak časom získala sivo-žltý odtieň.

Škridle z pálenej hliny boli medzi Rimanmi veľmi obľúbené

Veľkým pokrokom boli škridle z pálenej hliny. Tie síce používali už aj Gréci, no Rimania prišli s inovatívnym systémom tzv. dvojdielnej pálenej krytiny. V rámci neho rozlišujeme dva druhy škridiel – plochú škridlu (tegula) s vyvýšenými hranami a oblú polkruhovú škridlu (imbrex), ktorá sa nasadzovala nad dve ploché škridle. Vďaka tomuto usporiadaniu vznikli na streche odtokové kanáliky odvádzajúce vodu od hrebeňa k odkvapu

Hlinené strešné škridle sú aj po rokoch plné zaujímavých odkazov. Škridlu z hliny bolo potrebné najprv formovať, následne sa na slnku nechala uschnúť a až potom bola škridla vypálená v peci. Na historických nálezoch je vidno, že počas schnutia neraz po škridle prešlo zviera, ktoré do nej nezmazateľne vtlačilo svoju stopu. Navyše, remeselníci tiež zvykli do škridiel vyraziť svoju značku.

Dodajme, že Rimania sa pri stavbe striech nespoliehali len na tento materiál, ale radi experimentovali. Skúšali napríklad aj mramorové krytiny, ktorých nevýhodou však bola vysoká hmotnosť. V menšej miere sa využívali tiež bronzové či pozlátené krytiny. Vynaliezavosť Rimanov teda naplno vynikla aj pri stavbe striech, ktoré boli na svoju dobu veľmi trvácne. Napokon, zvyšky strešných krytín z obdobia Rímskej ríše sa našli aj na území strednej Európy.